Alergia na krmivo a jej diagnostika

Alergia na krmivo sa môže prejaviť v akomkoľvek veku zvieraťa, častejšie ju však zaznamenáme u zvierat do 1 roku veku (predisponovaný sú hlavne šteňatá odchované na umelej výžive či po prekonanom zápale zažívacieho traktu). Najčastejšími potravnými alergény sú hovädzie a kuracie bielkovina, nasleduje mliečna, rybie a jahňacie bielkovina, pričom viac ako 50% psov, u ktorých sa potravné alergie prejaví, je kŕmené vyvolávajúci bielkovinou 2 roky pred prvými klinickými príznakmi. Alergia na krmivo sa dnes vyskytuje samostatne (odhadom 5% všetkých dermatóz, 10-15% všetkých alergických kožných ochorení), alebo spolu s alergiou na blšie uhryznutie a atopickou dermatitídou. Nie je výnimkou, že u vnímavých jedincov vyvolá práve krmivo (alergén) vzplanutia atopickej dermatitídy (FIAD - food induced atopic dermatitis, krmivom vyvolaná atopická dermatitída, teda akýsi fenotyp klasické atopickej dermatitídy).

Diagnostika potravných alergií nie je jednoduchá a vyžaduje dlhodobú a dôslednú spoluprácu majiteľa zvieraťa. Zlatým štandardom je tu náročná eliminačná (testačná) diéta (okrem nej, zviera nesmie dostávať nič ďalšie, pozor na skryté nebezpečenstvo - tajný príkrm od detí, požieranie mačacích i iných výkalov u zvierat, ochutené tablety, ...). Eliminačná diéta by mala trvať minimálne 6 týždňov (u psov 6-8 týždňov, u mačiek 8-12 týždňov). Po pozitívnym ohlasom na eliminačnú diétu nasleduje orálny provokačný test. Ostatné testy sú buď v praxi veľmi ťažko dostupné až nedostupné (črevná priepustnosť, žalúdočné provokácie, kolonoskopický provokačný test) alebo majú obmedzenú diagnostickú hodnotu, a to z dôvodu ich nízkej špecifickosti a senzitivity (vyšetrenie špecifických IgE protilátok, intradermálny kožný test, "patch" test). Obľúbené pre svoju jednoduchosť sú v súčasnej dobe predovšetkým testy špecifických sérových potravných protilátok (IgE, IgG), doteraz však nikto nepreukázal, že je ich prítomnosť v krvi naozaj asociovaná s ochorením (jednoducho povedané, to že má pes v krvi protilátky na hovädzie mäso ešte nutne neznamená, že je na neho alergický). Tieto testy by mali byť používané skôr ako akýsi rozcestník, ktorý nám ukáže smer, akým sa prednostne vydať. Pozor musíme dávať ale aj na skrížené reakcie (napr. hovädzie x jahňacie x zverina). Alergia k viac ako dvom alergénom sú výnimkou.

Záverom možno teda povedať, že eliminačná diéta zostáva aj naďalej jediným naozaj spoľahlivým diagnostickým krokom pre vylúčenie alebo potvrdenie potravinové alergie/intolerancie. Žiadna univerzálna diéta pre tieto účely neexistuje, často je nutné otestovať niekoľko diét. Náhodné nesystémové kŕmenie bežne dostupnými komerčnými "hypoalergénnymi" krmivami nás môže zaviesť aj do slepej uličky. Hoci je eliminačná diéta veľmi náročná pre všetky strany, zostáva veľmi dôležitým diagnostickým testom u pacientov trpiacich svrbením (pruritom), zápalom kože (dermatitídou) či uší (otitídu) a u niektorých pacientov s chronickými tráviacimi ťažkosťami (enteropatie reagujúce na diétu). Vyhlásenie nášho amerického kolegu (dr. John Angus), že diskusia s klientmi na tému eliminačnej diéty je pre nich niečo medzi zápalom zubného kanálika a pichnutím klincom do oka, sa tak zdá dosť výstižné

Podobné články

Nebezpečenstvá pre mačky vo vašej domácnosti

Čítať viac

Ako zabaviť psa v domácej starostlivosti

Čítať viac

História značky Doxneo #21

Čítať viac

Louisanský leopardí pes očami Lucie Bílkové

Čítať viac