Upchaté análne žľazy trápia množstvo psov

Problémy análnych žliazok trápia veľké množstvo psov. Uvádza sa, že problémy má až 12,5-16 % psov (x mačky 0,4 %). U psíkov, ktorí aj napriek tomu s upchávaním análnych žliazok majú problémy, je väčšinou potrebné pravidelné čistenie. Interval vyprázdňovania je veľmi individuálny.

admin hlavní V utorok 16.01. 2024

Veterinárka radí

Problémy análnych žliazok trápia veľké množstvo psov. Uvádza sa, že problémy má až 12,5-16 % psov (x mačky 0,4 %). Väčšinou sa jedná o problém menších plemien (mops, pudel, bišón, kavalier, čivava ai), ale labradori (nadváha ako predispozícia k upchávaniu análnych žliazok) a ovčiaci (majúce análne žľazy umiestnené hlbšie v perianálnom tkanive pri rekte ako iné plemená) im zdatne sekundujú. Análne žľazy nájdeme pri ritnom otvore na pozícii 4. a 8. hodiny, keď si predstavíme ciferník, nachádza sa medzi dvoma kruhovými zvieračmi (svalmi). Pojem análne žľazy nie je úplne presný. V skutočnosti sa jedná o kožné vychlípeniny.

V análnych žliazkach sa tvorí sekrét, ktorý môže mať rôznu konzistenciu (od riedkeho až po hustý), farbu (väčšinou rôzne odtiene hnedej, neprijateľná je červená značiaca prítomnosť krvi) a pach. Tento sekrét psom slúži predovšetkým na komunikáciu a značkovanie. Sekrét za normálnych okolností odchádza spolu s výkalmi počas kalenia, kedy pevná stolica pravidelne žľazy "vytláča". Bohužiaľ úzky vývod, ktorý žľazy majú a tuk, ktorý sekrét obsahuje, predisponujú k tomu, že sa žľazy upchávajú. Presnú patológiu, ktorá vedie k upchávaniu žliazok, však nepoznáme.

Klinicky sa upchaté žľazy prejavujú najčastejšie tzv. sánkovaním (pes ťahá zadoček po zemi, pozor: sánkovanie môže byť aj príznak prítomnosti vnútorných parazitov, príp. atopickej dermatitídy či nežiaduce reakcie na krmivo), olizovaním si oblasti okolo konečníka, okusovaním v oblasti koreňa chvosta, zápachom zvieraťa, svrbením celého tela, ale aj zápalmi kože v okolí konečníka (hot spot), aj ďalej po tele (predovšetkým v chrbtovej oblasti, kde sa lokalizuje rad mazových žliaz reagujúcich aj na upchaté análne žľazy), neochota si sadnúť, odmietanie krmiva ai.

Naplnené žľazy sa môžu zapáliť (pridá sa infekcia bakteriálna alebo kvasinková), vzniká absces, ktorý môže prasknúť, v tom prípade sa v okolí rozvíja veľmi bolestivý zápal. Každý zápal znamená potenciálnu tvorbu jaziev vznikajúcich pri hojení, z praktického hľadiska to znamená možný vznik ďalších prekážok vo vývodoch análnych žliazok a ešte väčšiu predispozíciu k ďalším problémom. Zapálené žľazy treba vyčistiť, lokálne sa môžu aplikovať aj antibiotiká a prípravky proti kvasinkám. Celkovo sa antibiotiká volia skôr až v prípade, že je tu absces a zápal prechádza do okolia.

Nezanítené upchaté žľazy treba manuálne vytlačiť. Tento úkon, aj keď sa zdá byť jednoduchý, je lepšie nechať na odborníkovi. Nevhodným prístupom môže dôjsť k pomliaždeniu v danej oblasti a vzniku zápalu žliazok. Prípadne doma môžete skúsiť najskôr pred prechádzkou priložiť teplý obklad na konečník, ktorý pomôže povoliť tukovú zátku a odchod sekrétu pri následnom kalení.

Prevencia

Základom prevencie je zviera v optimálnej telesnej kondícii. Nadváha a nedostatok pohybu vedú u zvieraťa k zlému vyprázdňovaniu análnych žliazok. Prechádzky min. 15-30 minút dlhé by mali byť samozrejmosťou.Nutná je tiež pravidelná a pevná stolica (riedky trus žľazy nevytlačí). Pomôcť môže prídavok vlákniny. Psyllium (počiatočná dávka ¼ kávovej lyžičky čo 12 hod u psov do 10 kg, ½ lyžičky u psov nad 10 kg váhy) alebo mrkva.

U psíkov, ktorí aj napriek tomu s upchávaním análnych žliazok majú problémy, je väčšinou potrebné pravidelné čistenie. Interval vyprázdňovania je veľmi individuálny.

Niekedy súvisí upchávanie žliazok s alergiami a potravinovou hypersenzitivitou. Najčastejšie býva prítomná atopická dermatitída. U zvierat, kde sa problémy so žľazkami opakujú a zároveň trpia na svrbenie v oblasti hlavy, opakované zápaly uší a pod., by sme túto možnosť mali vždy zvážiť. Pokiaľ vyriešime primárny problém, ustanú problémy aj so žľazkami.

U niektorých plemien sa vyskytujú aj neoplázia (nádory) análnych žliazok. Medzi predisponované plemená patrí kokeršpaniel, špringeršpaniel, King Charles španiel, nemecký ovčiak či malamut. V tomto prípade psy vykazujú bežne aj časté nutkanie na stolicu, zápchu, zvýšený príjem tekutín a zvýšený výdaj moču.

Krajným riešením je chirurgické odstránenie análnych žliazok. Tu je nutné počítať aj s možnými komplikáciami, predsa len sa pohybujeme veľmi blízko análneho otvoru, bežné sú tak infekcie rany, v najhoršom prípade inkontinencie.

MVDr. Kateřina Karásková, Ph.D.