Nielen o Bull zraze s Kateřinou Kašparovou

• Ako ste prišli k chovateľstvu?

Odmala som vyrastala so zvieratami – naša matka stále zachraňovala z pražských ulíc potulné mačky a postrelené holuby… Rešpekt a lásku k živým tvorom tak mám odjakživa, doslova vrodené. Len ma vždy mrzelo, že naši do bytu nechceli psa.

Bolo tak len logické vyústenie, že keď som začala vo svojich 20 rokoch bývať sama, ihneď som si zaobstarala mačky – s ohľadom na značné pracovné vyťaženie (v rádiu a TV) som si psíka dlho nemohla dovoliť.

• Prečo ste si vybrali práve bull plemeno?

Môj prvý pes bol anglický bulteriér - a to doslova vysnívaný psík. Keď som mal asi 16, prišiel rodinný známy na návštevu práve s bulíkom. Bolo to také bíložihané praštěné torpédo nabušené energiou. Neustále skákal na gauč a dole a lietal po miestnosti ako blázon… Kto pozná bulíky, vie. Nemohla som ho pustiť z hlavy!

Prebehlo 30 rokov, zaobstarala som si dom, zvoľnila s prácou a bolo jasno - konečne som si išla pre svojho prvého bulíčka. Ja teda pôvodne chcela „biele prasiatko“, ale dvojmesačný černoušok Billda ku mne prišiel, dal mi packy na nohy, uprd sa… a bol môj!

Bol to ten najúžasnejší pes na svete a doslova mi obrátil život novým smerom. Spoznala som zástup skvelých bull-ľudí, z niektorých sa stala priam najbližšia milovaná rodina. To vďaka nemu som začala jazdiť na „výcvikové“ Bull kempy, vydávať časopis HAF&MŇAU (2012–2022) a následne organizovať aj Rekord Bull Zrazy (od 2014). 

Billoušek už s nami nie je (od zimy 2017), medzitým sme mali ešte bieleho „anjelika s diablom v tele“ menom Prince. Ten nás bohužiaľ opustil vlani po veľmi vážnej chorobe vo veku iba troch rokov...

Plemeno milujeme ďalej, ale rozhodli sme sa dať si pár rokov pauzu. Takže doma máme dvoch krásavcov z útulku – starú babu Rózu (kríženka ovčiaka s magorom) a ročného fúzačka Charlika (jeho mamu už gravidnú zachránili od bezdomovcov, porodila potom v útulku ForDogs). A zase je to ten najúžasnejší psík na svete! Tento rok som (aj vďaka nemu) organizovala už aj I. Rekord Zraz Voříšků. 😊

• Venujete sa nejakým aktivitám so svojimi psami a akým?

S Charliom chodíme na agility tréningy - ale to hlavne preto, aby sa zabavil. Nemám v tomto smere práve závodné ambície, určite by som to neudýchala... Samozrejme sa odmalička venujeme poslušnosti a radi spolu chodíme do lesa, ktorý máme doslova za domom.

Nedávno sme začali s treibballom, a to nás baví naozaj veľa, tam pokojne raz pôjdeme aj súťažiť (keď na to budeme mať) – tam totiž behá hlavne pes, a nie pán 😊

Tiež ma zaujal maintrailing - ten sme si už skôr vyskúšali s Princom a hneď ako bude nejaký tréning v dosahu, tak vyrazíme. A zvažujem canisterapiu – Charlie je veľmi milý a spoločenský psík a viditeľne v ľuďoch prebúdza dobrú náladu (a to aj v čakárni na veterine, kde doslova rozžiaril aj tie najsmutnejšie tváre). Rada ho so sebou beriem aj na najrôznejšie návštevy a udalosti.

• Čo považujete za váš najväčší kynologický úspech?

S oboma papierovými bulíčkami sme chodili na výstavy - ten prvý mal ale ľavý špičák do ďasná a vtedy sa to strážilo prísne, takže na uchovnenie sme mohli čoskoro zabudnúť, a tým pre nás skončili aj výstavy. A je to veľká škoda – presne takej skvelej povahy, ako bol on, by sa mali šíriť – úplný pohodár, v živote sa nepral, keď naňho pes zaútočil, tak jednoducho uhol… Keď vidím, čo všetko sa dnes uchováva (naprieč plemenami) a akí nevyrovnaní jedinci sa ďalej a ďalej množia, je mi z toho akurát smutno. Česť výnimkám, ale z chovu sa bohužiaľ stáva čoraz viac hlavne biznis, a to nie je dobre. S o to väčšou radosťou sledujem skutočne poctivých chovateľov, ktorým ide v prvom rade o rozvoj plemena a jeho zdravia.

Princ bol tiež nádherný a mal aj skvelé posudky (vr. zubov), bohužiaľ nám ho ale choroba vzala príliš skoro…

Mojím najväčším „kynologickým úspechom“ sú tak zrejme najrôznejšie psie akcie, ktoré so svojim skvelým tímom organizujem. Rekord Bull Zraz robíme tento rok už deviatykrát a každý rok sme sa radovali minimálne z jedného nového českého rekordu – napr. aj v Hromadnom odložení, kedy pod vedením skvelého trénera Mirka Tošnara v roku 2020 zotrvalo 40 bull psov v odložení po dobe rovných dvoch minút!

Pokiaľ ide o celkový počet, tak rekord je zatiaľ 705 bull psov na jednom mieste a po dvoch „chudších“ covidových rokoch (účasť bola vždy „len“ okolo 500 psov) sa teším, že tento rok na konci septembra zase dáme nový český rekord!

• Kŕmite granulovaným krmivom a akým?

Charlie je na BARFe, ale suka Roza (máme ju 9 rokov a prišla k nám ako minimálne 2–3-ročná) je odjakživa na granuliach – značky sme za tú dobu občas vystriedali, najviac sme jej dávali asi Acanu a Carnilove. Posledných pár rokov je na Marpe a sme nadmieru spokojní – Roza je neskutočne vitálna, má nádhernú hebučkú srsť a keby som nevedela, kedy k nám prišla, sama by som jej hádala max. nejakých 5 rokov. Vo februári prekonala cez noc 4 mŕtvičky - ráno dostala na veterine injekciu a berie denne prášok. A odvtedy je zas akoby sa nič nestalo.

• Máte nejaký odkaz pre začínajúcich chovateľov či budúceho majiteľa psa, ktorý sa chce aktívne venovať kynológii?

Dobre si rozvážiť, či si psa naozaj zaobstarať - budem mať pre neho vhodné prostredie, dostatok času (ale aj peňazí!)? Vzdám sa na najbližších cca 15 rokov aj napríklad všetkých dovoleniek pri mori? Alebo ho budem brať všade so sebou (a ako)? A čo keď ochoriem, kto sa postará...? Naozaj sa mi bude chcieť chodiť von KAŽDÝ DEŇ, aj keď bude pršať ako z kanvy alebo budú 35-stupňové paráky ...? Tých otázok je veľa – a patrí k nim tiež, aké plemeno/veľkosť psa sa ku mne hodí, aký temperament, čo všetko spolu môžeme a budeme podnikať…

A keď to všetko klapne, tak to nikdy nebudete ľutovať – získate toho najlepšieho a najoddanejšieho parťáka na svete 😊

Podobné články

Ako zabaviť psa v domácej starostlivosti

Čítať viac

História značky Doxneo #21

Čítať viac

Louisanský leopardí pes očami Lucie Bílkové

Čítať viac

Výhody extrudovaného krmiva

Čítať viac