Čo nepodporovať na exotickej dovolenke
Na dovolenke chceme zažiť niečo výnimočné. Objavujeme nové miesta, chute, kultúry a často aj zvieratá, ktoré v našej krajine nenájdeme. Možno si ani neuvedomujeme, že za niektorými atrakciami, ktoré sa zdajú byť nevinnou súčasťou zážitku, sa skrýva veľa bolesti.
admin hlavní
Jazda na slonovi, fotografovanie s malým tigrom, jazda na ťave na pláži alebo návšteva delfinária. Tieto aktivity môžu na prvý pohľad vyzerať atraktívne, ale pre samotné zvieratá často znamenajú stres, neprirodzené podmienky alebo dokonca utrpenie.
Slony, ktoré vozia turistov, nie sú domestikované zvieratá. Aby boli „poddajné“, podstupujú v mladom veku tvrdý výcvik, ktorý zahŕňa izoláciu, bolesť a psychické lámanie. Často pracujú celý deň, v horúčave, bez dostatočného odpočinku. Podobne kone, ťavy alebo osly sa často nachádzajú v letoviskách - kde opakovane celý deň v extrémnych teplotách nosia ťažkých turistov. A hoci niekedy vyzerajú na prvý pohľad šťastne, známky preťaženia alebo nedostatočnej starostlivosti sú často viditeľné až pri bližšom pohľade: v stave ich kopýt, v ich výžive, vo výraze.
Zvieratá, ktoré slúžia na fotografovanie - ako napríklad malé levy, opice, hady alebo papagáje - sú zvyčajne chované v zlých podmienkach. Aby boli pre nič netušiaceho turistu v bezpečí, často sa im odstraňujú pazúry alebo vytrhávajú zuby, niekedy sa dokonca uspávajú, aby boli pokojné a tiché. Turisti s nimi zostávajú celý deň, každý deň.
Hoci to často myslíme dobre a zvieratá máme radi, práve dopyt po týchto zážitkoch vedie k ich neustálemu odchytu a týraniu. Navyše každá fotografia zverejnená na sociálnych sieťach, nech už je akokoľvek dobre mienená, môže v iných ľuďoch vyvolať túžbu zopakovať si tento zážitok.
Práve sociálne siete zohrávajú v tomto probléme väčšiu úlohu, než by sme možno čakali.
Podobne problematické môžu byť aj delfináriá a akváriá s morskými cicavcami. Hoci sa to môže zdať výchovné, v skutočnosti delfíny alebo kosatky často strávia celý život v nevyhovujúcich podmienkach. V malom priestore sa nemôžu správať prirodzene, ich sociálne väzby trpia a výcvik je často založený na hladovaní a odmenách. Okrem toho výskumy ukazujú, že tieto zvieratá zažívajú zmeny v dennom rytme, zhoršujú sa ich inštinkty starostlivosti o mláďatá a sú dlhodobo vystavené vysokej úrovni stresu.
Aj suveníry a miestne „špeciality“ môžu mať svoje tienisté stránky. Napríklad cibetková káva, ktorá sa vyrába z kávových zŕn, ktoré prechádzajú tráviacim traktom cibetiek, sa často spája s neetickým chovom - zvieratá sú často držané v klietkach a dostávajú len kávové zrná, ktoré im neposkytujú potrebné živiny a môžu viesť k vážnym zdravotným problémom. Náramky alebo ozdoby vyrobené z koralov, korytnačieho panciera alebo mušlí prispievajú k ničeniu morských ekosystémov a ohrozujú chránené druhy.
V mnohých prípadoch je za tým všetkým naša túžba byť zvieratám čo najbližšie. Často ich vnímame ako „chlpaté deti“, prenášame na ne ľudské emócie, chceme ich pohladiť, pomaznať sa s nimi, zažiť niečo, čo doma nemôžeme.
Niekedy je za tým aj potreba odvahy - fotografia s veľkým dravcom môže byť pre niekoho symbolom sily. A do hry vstupujú aj médiá a filmy - napríklad popularita filmu „Madagaskar“ viedla k zvýšenému záujmu o lemurov ako domácich miláčikov, hoci ide o chránený druh, ktorý vo voľnej prírode ubúda práve kvôli nelegálnemu odchytu pytliakmi.
Cieľom nie je nič zakazovať alebo si neužívať dovolenku. Ide skôr o to, aby sme sa vedome rozhodovali. Existuje veľa spôsobov, ako byť blízko zvieratám bez toho, aby ste im ublížili - či už ide o návštevu etických záchranných staníc, pozorovanie divokej prírody so sprievodcom alebo podporu miestnych projektov na ochranu prírody. Ak si nie sme istí, stačí si položiť jednoduchú otázku: Keby toto zviera bolo mojím domácim miláčikom, chcel by som, aby zažilo to isté?
Možno nebudeme mať toľko fotografií, ale budeme vedieť, že sme si odniesli zážitky s čistým svedomím. A tento pocit - že sme nechali zvieratám voľnosť - môže byť najkrajšou pamiatkou na výlet.
