Keď šteňa veľkého plemena rastie moc rýchlo

Genetickú výbavu možno do určitej miery ovplyvniť výberom rodičov, však ani toto nie je 100%. Ako príklad môžeme uviesť dysplázii bedrových kĺbov (DBK), čo je vývojové ochorenie (nie vrodené) s polygénnou dedičnosťou. Rad chovateľov a veterinárnych lekárov sa snaží už bezmála 50 rokov o kontrolu a zníženie výskytu tohto ochorenia v populácii psov. Zložitá genetika DBK však toto úsilie veľmi sťažuje. Zároveň musíme zdôrazniť, že samotný rozvoj DBK je daný nielen genetickým podkladom, ale aj vplyvom faktorov vonkajšieho prostredia, predovšetkým každodennou biomechanickou záťažou pôsobiace na rastúce pohybový aparát a modeláciou chrupavkového a kostného tkaniva. Z hľadiska vývoja bedrového kĺbu sú najkritickejšie prvé 2 mesiace života. Čiže kostné tkanivo ešte úplne nenahradil chrupavkovitý model kĺbu, svaly a inervácie sa tiež ešte vyvíja a tak nadmerná záťaž pôsobiaca na doteraz mäkké, plastické tkanivá bedrového kĺbu môžu ľahko prekročiť určitú hranicu jej elasticity. Avšak mladý formujúcej sa kostrový systém je veľmi citlivý nielen na fyzikálne, ale aj metabolické a nutričné ​​nevyváženosti, a to až do veku 11-12 mesiacov. Výsledkom je potom vznik celej rady abnormálnych procesov vedúcich práve k rozvoju DBK. 

Striedma fyzická záťaž a optimálna výživa sú tak ďalšími krokmi, pri ktorých musíme byť veľmi opatrní. Dnes už všetci vedia, že je nutné v krmive sledovať množstvo vápnika a jeho správny pomer k fosforu (opt. 1,2 - 1,3: 1), ale to nestačí. Našu pozornosť musíme venovať aj ďalším hodnotám, ako je obsah energie, bielkovín a ich správny pomer (samotný vyšší príjem bielkovín nevedie k rozvoju ortopedických ochorení, obsah do 32% v sušine krmiva testovaný ako bezproblémový, vadí však prekrmovania bielkovinami a nadbytkom energie súčasne) či absolútne množstvo prijatého vápnika a jeho pomer k energii (pri vyššom obsahu energie môže byť aj viac vápnika, u rýchlejšieho rastu je nutný jeho dostatok, aby nedochádzalo k nedostatočnej kalcifikácii kostí, nikdy ho však nepridávame ku komerčným krmivám, vždy je nutné presne vypočítať, koľko ho naozaj potrebujú a koľko ho dostávajú, predsa len šteňatá nedokážu efektívne regulovať absorpciu vápnika z čriev a väčšina prijatého vápnika sa tak ľahko v tele vstrebe).

Všeobecne platí, že pre šteňatá veľkých a obrých plemien psov je v suchom krmive (granulách) optimálna koncentrácia vápnika 0,8-1,5% (cca 3g / 1000 kcal), škodí ako nedostatok, tak i nadbytok), energetický obsah v rozmedzí 3200-4100 kcal/kg krmiva, 23 - 32% kvalitných bielkovín, 12 - 16% tuku (pozor na surovú stravu, tam je obsah tuku často aj dvojnásobný v porovnaní so skutočnou potrebou), pričom u tukov by sme mali sledovať aj prítomnosť omega 3 mastných kyselín, menovite DHA (kyselina dokosahexaenová), ktorá je dôležitá pre správny vývoj mozgu, sietnice aj sluchového aparátu. Šteňatá s dostatočným príjmom tejto mastné kyseliny sú učenlivější a lepšie trénovateľná. DHA nie je vo všetkých zdrojoch zastúpená rovnako, ako jej ideálny zdroj sa javí rybí olej.

Prechod na krmivo pre dospelých psov sa vykonáva približne vo veku 1 roka, a to aj u týchto plemien, ktorá dokončujú rásť až v 18-24 mesiacoch. Nadváha je pre tieto plemená vzhľadom na vývoj kostry a následné mobility rizikovejšie než podváha.  Optimálna telesná kondícia (BCS, body condition score) je u týchto šteniat 4/9 (teda chudší). BCS by sa malo hodnotiť čo 2-3 týždne po celú dobu hlavného rastu. V období 3 - 6 mesiacov veku prechádza šteňatá obdobím rýchleho rastu a je tak dobré obmedziť obsah energie a bielkovín, príliš rýchly rast a prehnaná tvorba svaloviny sú ideálnou kombináciou pre preťažovanie mladé vyvíjajúce sa kostry a tým aj k vzniku deformít. 

MVDr.Kateřina Karásková

Podobné články

Energy - prírodné produkty, ktoré uzdravujú

Čítať viac

Nebezpečenstvá pre mačky vo vašej domácnosti

Čítať viac

Ako zabaviť psa v domácej starostlivosti

Čítať viac

História značky Doxneo #21

Čítať viac