Ako si užiť leto so psíkom a v pokoji

Cestovanie so psom

Cestovanie bez svojho psíka si už mnohí z nás nedokážu ani predstaviť. Okrem automatického balenia jeho vecí (misky, dostatok krmiva, vrecká na výkaly, vodítko,...) treba pamätať aj na to, aké povinnosti nám ukladajú jednotlivé štáty, ktoré chceme so psíkom navštíviť. Medzi základné povinnosti, ktoré musíme pred odchodom pri psíku zaistiť prakticky do všetkých krajín sveta, je obstaranie jeho cestovného pasu, zabezpečenie trvalého označenia a platné očkovanie proti besnote.

Cestovný pas a označenie mikročipom

Pes musí mať čip (byť trvalo označený) a s tým spojený cestovný pas (číslo čipu zapísané v cestovnom páse). Očkovací preukaz nestačí. V páse musí byť uvedená osoba, ktorá zviera do zahraničia sprevádza. Touto osobou je spravidla majiteľ. Pokiaľ zviera sprevádza niekto iný, musí mať v takom prípade písomné splnomocnenie majiteľa.

Platné očkovanie proti besnote

Očkovanie proti besnote je v ČR povinné od 3-6 mesiacov veku šteňaťa, toto očkovanie psa je platné iba v prípade, že je pes zároveň označený mikročipom (šteňatá musia byť označené mikročipom najneskôr do troch mesiacov veku), a od tohto prvého očkovania uplynulo aspoň 21 dní (u starších psov v prípade preočkovania, ktoré prebehlo ešte v dobe platnosti predchádzajúceho očkovania, môže cestovať ihneď). Platné očkovanie proti besnote je vyžadované prakticky všade. Niektoré štáty (predovšetkým mimo EÚ - UK, Austrália...) však vyžadujú aj stanovenie kontrolného titra protilátok - preukaz dostatočného množstva protilátok proti besnote v krvi zvieraťa, minimálna hodnota titra protilátok je 0,5 m.j./ml. Toto vyšetrenie je možné absolvovať so zvieraťom až 3 mesiace pred odchodom. Prakticky to znamená, že pokiaľ zviera nemá dostatočné množstvo daných protilátok, máte ešte čas to riešiť. Nedostatočná hladina protilátok, aj napriek riadnej vakcinácii, nie je zas taká ojedinelá, ako sa môže zdať. U niektorých plemien (rotvajler,..) sa usudzuje, že je to dané nedostatočnou odpoveďou na vakcínu. Imunologická neschopnosť je totiž u mnohých druhov geneticky determinovaná.

Odčervenie

Pokiaľ cestujete so psom do Veľkej Británie, Írska, na Maltu či do Fínska, musí byť pes odčervený, a to 24-120 hodín pred vstupom na územie týchto štátov. Tento úkon musí byť súkromným veterinárnym lekárom zároveň potvrdený do pasu.

Max. 5 zvierat na 1 človeka

Jedného človeka môže pri „neobchodnej“ ceste so psom, mačkou alebo fretkou do zahraničia v rámci EÚ sprevádzať maximálne 5 kusov týchto zvierat. Tento počet môže byť navýšený iba v odôvodnených prípadoch, medzi ktoré patrí účasť na súťažiach, výstavách či športových akciách alebo príprave na tieto akcie. Účasť na výstave či súťaží musí byť majiteľ (či ním poverená osoba) schopný písomne ​​doložiť. Ďalšou dôležitou podmienkou pre udelenie výnimky je vek zvieraťa vyšší ako šesť mesiacov.
Odporúčame sa pred každou cestou do zahraničia informovať na presné podmienky vstupu do krajiny so zvieraťom miestne príslušnej veterinárnej správy či veterinárneho lekára.

Pobyt v teplých krajoch nesie aj svoje špecifické riziká

V zahraničí sa vyskytuje celý rad bodavého hmyzu prenášajúci špecifické ochorenia. Nebezpečných chorôb, ktoré sú takto prenášané, je celý rad. Medzi tie najvýznamnejšie patrí dirofilária, leishmanióza a babezióza. Prípravky odpudzujúce bodavý hmyz (repelenty) prenášajúce choroby by mali byť súčasťou aj zvieracej lekárničky. Okrem repelentu je možné kontrolovať výskyt kliešťov po prechádzke so psami prečesávaním ich srsti alebo u krátkosrstých plemien prechádzaním ruličkou s lepiacou páskou (ktorú normálne odstraňujeme chlpy z oblečenia), prípadne zvoliť aj silnejšiu ochranu, záleží na vašich preferenciách.

Preventívne prípravky proti kliešťom

Kliešte prenáša množstvo chorôb, medzi tie častejšie importované v našich podmienkach patrí babezióza (možná nákaza napr. v Maďarsku, na juhu Slovenska, ale aj na Morave). Babézie napáda červené krvinky, medzi hlavné príznaky ochorenia patrí únava, skleslosť, horúčka, svetlé sliznice a tmavý moč. Účinnou ochranou je zamedzenie nasatia kliešťa.

Antiparazitiká treba vyberať opatrne. Nie každému psovi sedí každá forma či účinná látka. Avšak medzi najpredávanejšie, voľne dostupné patrí napr. Foresto.

Pozor na nechcený kontakt s vybranými antiparazitikami. U kólií, pastierskych plemien a ich krížencov dávajte pozor, ak vyrazíte na konský tábor (medzi hospodárske zvieratá všeobecne). Bežne používaným antiparazitikom u hospodárskych zvierat je ivermektín či doramektín. Tieto látky sa vylučujú do výkalov a psy často a radi konské (aj iné) výkaly konzumujú. Obe látky sú pre vyššie spomínané psy toxické.

Preventívne prípravky proti dirofiláriám (srdcové červy)

Prenášačom srdcovej červivosti sú komáre. Larvy dirofilárií sa v psom organizme vyvíjajú a rastou niekoľko mesiacov, až sa nakoniec stanú dospelými červami, ktorí napádajú pľúca a srdce. Dirofilariózu nie je ľahké vyliečiť. Dirofilarióza sa bežne vyskytuje v južnej Európe a v súčasnosti sa šíri aj do strednej Európy. Prevencia spočíva v pravidelnom podávaní antiparazitík (NexGard,...).

Foresto alebo očkovanie proti leishmanióze

Pri cestách do tropických a subtropických oblastí hrozí tzv. leishmanióza aj psom. Proti leischmanióze je možné psov očkovať. Avšak väčšina majiteľov sa spolieha na repelentné účinky vybraných antiparazitík, ako je Foresto. Leishmanióza je ochorenie vyvolané prvokmi z rodu Leishmania. Infekciu prenáša na ľudí a zvieratá (hostiteľ) uštipnutím samičky komára rodu Phlebotomus a Lutzomyia (prenášač). Tento hmyz sa vyskytuje prevažne v teplejších zemepisných pásmach, vrátane krajín EÚ (obrázok 1). Psy sú na infekciu vysoko vnímaví!

V ČR sa jedná opäť o importované ochorenie, príp. je možný aj transplacentárny prenos z nakazených súk na šteňatá (príklad pacienta: suka nakazená počas návštevy v Taliansku z dôvodu krytia v novembri 2009, v januári 2010 porodila 11 šteniat, v auguste 2011 sa u tejto suky objavilo kožné ochorenie, s rozvojom zlyhania obličiek, preto bola v apríli 2013 utratená).

Obrázok 1: Hlásené prípady leishmaniózy (Leishmania infantum) u zvierat a ľudí v EÚ a okolitých krajinách v rokoch 2009 – 2020 (European Centre fór Disease Prevention and Control, 2022)

Infekciami rizika nekončí.

Niekedy stačí naozaj chvíľa nepozornosti a život zvieraťa je v ohrození. Aké sú najčastejšie nebezpečenstvá, ktoré na psy v lete čakajú?

Prehriatie

Pozor na prehnanú fyzickú aktivitu v horúčave. Aj dlhšie prechádzky v horúcom dni si nechajte na ráno či večer. Na prehriatie sú zvlášť náchylní starí psi, šteňatá, obézni, chorí, pracujúci a brachycefalici. Dýchanie je pre psov tým hlavným termoregulačným prostriedkom, brachycefalici takú možnosť (vďaka anatómii horných dýchacích ciest) nemajú. Často sa tak stáva, že horúco, alebo náhle zmeny teploty "neudýchajú" (rozohriaty pes skočí do studenej vody). U ostatných plemien pozor predovšetkým na nevhodné náhubky, ktoré im bránia otvoriť papuľu. Zároveň pamätajte, že pokiaľ teplota vonku stúpne nad 20°C, nenechávajte svoje zviera v aute, a to ani v tieni, ani s otvorenými oknami. Aj iba 10-15 minút v zatvorenom aute môže stačiť na smrť zvieraťa. V prípade prehriatia, zviera nikdy neochladzujte celé naraz (studená sprcha ai.)- hrozí šok, ale postupne (tlapky do vlažnej vody, studeného uteráka..). Zaistite prúdenie vzduchu a predkladajte postupne vlažnú vodu na pitie (ak je pri vedomí). Kontaktujte veterinárnu službu.

Popálené labky

Skúste vždy sami bosou nohou šliapnuť na rozpálený betón alebo piesok, pokiaľ sami nohu na povrchu neudržíte, nenúťte psíkov po takomto povrchu chodiť. Spálené labky sú veľmi bolestivé a zle sa hoja.

Spálená koža

Jedná sa predovšetkým o bezsrsté plemená, biele plemená v oblasti hlavy a jedinca ostrihané na krátko. V dnešnej dobe máme k dispozícii aj čisto prírodné produkty chrániace kožu a srsť zvieraťa pred škodlivými slnečnými lúčmi. Avšak vyhýbať sa priamemu slnku v kritických hodinách (od 11:00-17:00, rozpálený betón je horúci ešte dlho k večeru) je aj pre samotné zviera najpríjemnejšie.

Hot spot

Hot spot alebo akútna mokvavá dermatitída (na začiatku začervenaná mokrá lézie so zlepenými chlpmi, v ťažších prípadoch začervenaná, zapáchajúca, svrbivá, mokvajúca rana s hnisom) vzniká veľmi často v lete u psov pri zaparení srsti (kúpanie a následne zaparenie dobre osrstených psov, nevhodný obojok a zaparenie pod ním,..), ale aj po poštípaní blchami a inými parazitmi, dôvody sú rôzne. Často vznikajú v oblasti hlavy, krku, končatín a rýchlo sa zhoršujú. Základom je ostrihanie srsti v okolí, aby mal k rane prístup vzduch. Zabráneniu ďalšej autotraumatizácie (pes to nesmie škrabať) a pomôcť môže aj chlórhexidínový šampón. Rozsiahlejšie lézie je však potrebné riešiť s veterinárom.

Utopenie

Pozor predovšetkým na bazény, z ktorých pes nedokáže sám vyliezť. Bez dohľadu môže pes do bazéna spadnúť (staršie psy so zákalom očí), ale aj skočiť sám, sám už však nevylezie a bez pomoci mu časom dôjdu sily.

Zápal pankreasu

Grilovanie patrí k letu, ale tučné a mastné, ktoré psík v nestráženom okamihu pozrie, môže končiť pohotovosťou. Akútny zápal pankreasu sa najčastejšie prezentuje anorexiou, hnačkami, zvracaním a bolesťou brucha. V ťažkých prípadoch akútnej pankreatitídy sa môže dostaviť šok. Akútna pankreatitída potrebuje opäť veterinárne ošetrenie.

Uštipnutie hadom

Náš jediný jedovatý had, zmije obecná, každoročne potrápi aj množstvo psov. Útočia síce len v nutnosti, ale nenechavé ňufáky psov si o to často hovoria. Pri uštipnutí jedovatým hadom okamžite volajte veterinárnu pohotovosť. Psíkovi zložte obojok (hrozí opuch hlavy) a odneste do auta (ak ho unesiete) - potrebujeme, aby sa sám hýbal čo najmenej. Mnoho psov má šťastie a odnesú si len ponaučenie, že na krútiaci povrázok sa nedoráža.

TIP: Dnes je mnoho miest psičkárom naklonených, nezabudnite mrknúť na internet a overiť si, že váš psík môže naozaj s vami. Môžete vyskúšať aj aplikácie venujúce sa priamo tejto problematike (godoggo: https://www.godoggo.app/).

Zdroje:

SVS (státní veterinární správa): O cestování se zvířaty (online). MZe 2015. Dostupné na: https://www.svscr.cz/o_cestovani_se_zviraty/

Státní zdravotní ústav, Národní zdravotnický informační portál [online]. Praha: Ministerstvo zdravotnictví ČR a Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR, 2023 [cit. 08.06.2023]. Leishmanióza. Dostupné na: https://www.nzip.cz/clanek/1363-leishmanioza

European Centre for Disease Prevention and Control: Surveillance, prevention and control of leishmaniases in the European Union and its neighbouring countries. 2022. Dostupné na: https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/surveillance-prevention-control-leishmaniases-European-Union-and-neighbouring-countries 

foto: pixabay.com

Podobné články